Kraniosakrálna terapia

    Kraniosakrálna terapia ( CranioSacral Therapy, CST) je veľmi jemný a účinný prístup k práci s telom, ktorý spája odborné znalosti s citlivosťou a intuíciou terapeuta. Táto neinvazívna technika používa malý tlak asi 5 gramov na odstránenie reštrikcií (blokov) v kraniosakrálnom systéme /KSS/ a tak napomáha obnovovať jeho voľný pohyb. V kombinácii s inými metódami starostlivosti o zdravie bolo dokázané že terapia je klinicky efektívna pri podporovaní schopností tela liečiť sa samo.

KRANIOSAKRAL BALANCING je účinný:

• na vyváženie autonómneho nervového systému,
• nastolenie priaznivých zmien v systémoch tekutín (mozgovomiechová, kardiovaskulárna, lymfatická, bunečná), podporuje prúdenie tekutín,
• pre vitalizáciu orgánov, posilnenie imunitného systému,
• vyváženie pravej a ľavej mozgovej hemisféry,
• pri reštrikcii kraniálnych nervov, bolesti hlavy, závratiach,
• astma, bronchitída, sinusitída,
• dysfunkcii čeľuste, pri ochrnutiach tváre, zubných problémoch,
• na odstránenie napätia v organizme, systéme kostí a svalstva,
• na uvoľnenie blokád vzniknutých následkom tráum, úrazov a citových zranení,
• pri chronických bolestiach, bolestiach chrbtice, skolióze,
• v obdobiach stresu (rozptyľuje negatívne dopady stresu),
• v obdobiach depresie, po šoku i pri nespavosti,
• poruchy učenia sa, sústredenia, pozornosti, dyslexia,
• hyperaktivita,
• detská mozgová obrna,
• doplnok poúrazovej a pooperačnej rekonvalescencie,
• príprava na pôrod, po pôrodná starostlivosť,
• poruchy príjmu potravy.

"Dlho som hľadal úvod do kraniosakrálnej terapie, pre tých, ktorí nevedia, čo to je, alebo si myslia, že je to spojené s poraneniami chrbtice, alebo, že terapia je vhodná iba pre chorých. V skutočnosti CST predstavuje prirodzenú manuálnu terapiu, ktorá je preventívne, liečebne, psychologicky, emocionálne a rovnako tak anatomicky a somaticky zameraná.“ Birgir Hilmarsson, zakladateľ a riaditeľ Upledgerového inštitútu, Island

    KSS je charakteristický rytmickou pohybovou aktivitou, ktorá pretrváva celý život, cykly 6-12 za minútu sa odvíjajú v dvoch pohybových fázach – flexia a extenzia. Palpačne (dotykom) je možné zachytiť ho na lebke, krížovej kosti, tiež na periférnych fasciách cez pohmat členkov, zápästia, ramien. Reštrikcie v KSS môžu byť výsledkom zápalov, somatických dysfunkcií, zranení. KSS predstavuje vnútorne prostredie pre vývoj, rast a funkčné schopnosti mozgu a miechy od embryonálneho vývoja až do smrti. Rytmus vypovedá o javoch vo vnútri organizmu, o stave vnútorných orgánov. Je úzko spojený, ovplyvňuje a je ovplyvňovaný nervovým, svalovým, kardiovaskulárnym, lymfatickým, endokrinným a respiračným systémom.

    Kraniosakrálny pulz vzniká pohybom tekutiny (moku – Liquor cerebrospinalis) obklopujúcej mozog a miechu. Pleny (membrány), medzi ktorými sa táto tekutina nachádza, sú pevne pripojené na vnútornú plochu kostí v lebke (lat. cranium) a na krížovú kosť (lat. sacrum) - odtiaľ pochádza názov kraniosakrálny systém.

    Dr. Wiliem G. Sutherland /1873-1954/ - osteopat, rozvinul terapiu jemných manipulácií k nastoleniu harmónie v KSS. Bol jedným z prvých západných lekárov, ktorí objavili súvislosť medzi „spontánnzym vyliečením“ tzv. neriešiteľných prípadov a pochopením choroby ako učebného procesu. Chirurg John E. Upledger doplnil jeho teóriu o fungovanie membránového systému.

     Kraniosakrálna terapia je okrem iného postavená na poznaní, že fyzickému prejavu ochorenia predchádza dlhodobá disharmónia na jemnohmotnej úrovni. Pri kraniosakrálnom vyvážení dochádza k hlbokému uvoľneniu. Bolesti poľavujú, bloky a napätia v jemných tkanivách a kostiach, v oblastiach postihnutých stresom sa rozvoľňujú. Výsledkom ošetrenia je zlepšenie vnútorného prostredia, uvoľnenie centrálneho nervového systému, prehĺbenie schopnosti uvedomiť si sám seba, návrat k optimálnej úrovni zdravia a výkonu. Uvádza do harmónie telo, myseľ i ducha. Kraniosakrálna terapia podporuje telo v jeho sebakorekcii, podporuje imunitný systém a kladie dôraz na vysokú pozornosť a nehu v prístupe ku klientovi. Terapia sa vykonáva v oblečení a trvá približne hodinu.

Vedecký základ kraniosakrálnej terapie

    V polovici 70 tych rokov Michiganska štátna univerzita (MSU) požiadala Dr. Johna E. Upledgera, aby vedecky obhájil poznatky Dr. Sutherlanda. V rokoch 1975 – 1983 bol Upledger profesorom biomechaniky na Fakulte osteopatického lekárstva MSU, viedol tím anatomov, fyziologov, biofyziologov a bioinžinierov, aby preskúmali a zdokumentovali vplyv kraniosakrálneho systému na telo. Väčšina výskumov bola publikovaná a vytvorila základ metódy, ktorá nesie názov Kraniosakrálna terapia (CST). Závery výskumov podporili už publikované poznatky profesora Guiseppi Speriono v časopise Anatomica Humanica (Ľudská anatomia). Pre klinické využitie metódy boli vypracované i porovnávacie štúdie.

     Výsledky štúdii ukázali, že štandardizované merateľné vyšetrenia pohybu kraniosakrálneho systému predstavujú praktický prístup k štúdiám vzťahov medzi dysfunkciami kraniosakrálneho systému a rôznych druhov zdravotných, behaviorálnych a výkonnostných problémov. Ďalšie uskutočnené výskumy potvrdili aj prepojenie s psychiatrickými poruchami a symptomatologiou u novorodencov. „Spojenie dotyku, zámeru a usmerňovania energie je predzvesť potenciálnej lekárskej vedy neurčitého rozsahu a šírky.“ PhDr. Richard Grossinger